_id,Datum zmeny,Stat,Zauzivany slovensky nazov,Zauzivany anglicky nazov,Oficialny slovensky nazov,Oficialny anglicky nazov,Miestny nazov krajiny,Svetadiel,Cestovanie s detmi,Podmienky vstupu,Miestne specifika,Colne a devizove predpisy,Dolezite telefonne cisla,Zdravotna starostlivost,Doprava,Bezpecnostna situacia,Klimaticke podmienky,Informacie pre motoristov,Rady a odporucania 1,11.01.2024 21:40:37,Bosna a Hercegovina,Bosna a Hercegovina,Bosnia and Herzegovina,Bosna a Hercegovina,Bosnia and Herzegovina,Bosna i Hercegovina,Európa,"

Maloleté deti do 14 rokov (občania Slovenskej republiky) môžu cestovať do Bosny a Hercegoviny s platným cestovným pasom Slovenskej republiky alebo s občianskym preukazom Slovenskej republiky vo forme identifikačnej karty, a to v sprievode jedného alebo oboch rodičov, alebo zákonného zástupcu, alebo opatrovníka, alebo v sprievode  inej dospelej osoby, ktorej rodičia, zákonný zástupca, alebo opatrovník dali písomné a notárom overené splnomocnenie na sprevádzanie maloletej osoby.

Ak maloleté dieťa sprevádza pri ceste do Bosny a Hercegoviny len jeden z rodičov, je potrebný súhlas druhého rodiča.

Hraničná polícia Bosny a Hercegoviny v prípade, že rodič má rovnaké priezvisko ako dieťa, však v praxi zvyčajne nevyžaduje súhlas druhého rodiča.

V prípade, že rodič nemá rovnaké priezvisko ako maloleté dieťa, ktoré sprevádza pri ceste do Bosny a Hercegoviny, je potrebné, aby rodič mal pri prechode hranice doklad (rodný list dieťaťa), na základe ktorého jednoznačne dokáže, že dieťa cestuje s rodičmi (s rodičom).

Maloletá osoba môže vstúpiť na územie Bosny a Hercegoviny aj samostatne, ak má cestovný doklad a overené splnomocnenie rodičov, alebo zákonného zástupcu, alebo opatrovníka. Splnomocnenie musí obsahovať údaje o dieťati, údaje o rodičoch (alebo zákonnom zástupcovi, alebo opatrovníkovi), údaje o sprevádzajúcej osobe, údaje o účele cesty a čase jej trvania.

Hraničná polícia na svojej internetovej stránke uvádza, že splnomocnenie na sprevádzanie dieťaťa má byť v jednom z úradných jazykov Bosny a Hercegoviny (bosniansky, srbský, chorvátsky), alebo v angličtine a úradné preložené do jedného z úradných jazykov Bosny a Hercegoviny.

Maloletá osoba zúčastňujúca sa na školskej exkurzii, alebo športového, alebo kultúrneho podujatia nemusí mať overené splnomocnenie, ak sa nachádza na overenom zozname účastníkov takejto exkurzie, alebo podujatia.

","

Slovenskí občania môžu cestovať a prechádzať cez územie Bosny a Hercegoviny s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom vo forme identifikačnej karty.

 

Platnosť dokladov

cestovné pasy, občianske preukazy vo forme identifikačných kariet musia platiť aspoň nasledujúcich 90 dní od dátumu plánovaného vstupu na územie Bosny a Hercegoviny.

Na územie Bosny a Hercegoviny môžu občania SR vstúpiť a zdržiavať sa na ňom bez víz, ak dĺžka ich pobytu nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

 

Prihlasovacia povinnosť

cudzinci sú povinní prihlásiť sa najneskôr do 72 hodín od vstupu do Bosny a Hercegoviny na príslušnej cudzineckej polícii Bosny a Hercegoviny, kde o registrácii dostanú potvrdenie (tzv. „bijeli karton“). V prípade ubytovania v hoteli (ubytovacom zariadení) zaisťuje prihlásenie hotel, v prípade ubytovania na súkromí zaisťuje prihlásenie majiteľ, prípadne hostiteľ.

 

Cestujúci užívajúci lieky

​​​​​​​Podľa  čl. 40. Zákona o prevencii a zamedzovaní zneužívania omamných látok (Služobný vestník Bosny a Hercegoviny č. 8 zo 7. 2. 2006), cestujúci užívajúci lieky obsahujúce psychotropné látky môžu mať pri sebe a prevážať toto liečivo len na základe lekárskej dokumentácie, v množstve potrebnom výlučne pre osobnú potrebu najviac na 7 dní. Podobne cestujúci, ktorí sú na substitučnej liečbe návykových ochorení, alebo prijímajú symptomatickú terapiu v terminálnej fáze malígneho ochorenia môžu disponovať liečivom len na základe lekárskej dokumentácie a v množstve potrebnom pre osobnú potrebu maximálne na 15 dní. Liečivá obsahujúce psychotropné látky, liečivé, resp. účinné látky liečiv pre osoby na substitučnej liečbe návykových ochorení, alebo symptomatickej terapie v terminálnej fáze malígneho ochorenia osôb sú uvedené v prílohe k predmetnému zákonu v tabuľkách II. a III.

V zmysle predmetného zákona osoby prevážajúce takéto lieky, resp. liečivá s účinnými látkami, sú povinné túto skutočnosť ako aj ich množstvo oznámiť Hraničnej polícii Bosny a Hercegoviny pri prekračovaní štátnej hranice s predložením príslušnej lekárskej dokumentácie. V opačnom prípade môže Hraničná polícia Bosny a Hercegoviny pri zistení prevozu nepovolených liekov vymáhať zaplatenie pokuty vo výške zväčša okolo 70,- eur, pričom bez jej okamžitého uhradenia na mieste môže zadržať osobu prevážajúcu nepovolené lieky a zabrániť jej vstup do krajiny.

","

Bosna a Hercegovina je aj po viac ako 25 rokoch od konca vojnového konfliktu stále pod správou medzinárodného spoločenstva.

Krajina má síce vlastnú zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ale nad ich činnosťou dohliada vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva, ktorý dozerá na implementáciu ustanovení Daytonských mierových dohôd a v prípade protidaytonského konania má právo zasiahnuť, napríklad nanútením či zrušením právnych aktov prijatých domácimi politickými zástupcami.

Bosna a Hercegovina je štátny útvar zložený z dvoch rovnoprávnych celkov (entít) - Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej, ako i z dištriktu Brčko pod priamou medzinárodnou správou. V krajine absentujú niektoré spoločné inštitúcie ako napr. ministerstvo vnútra, resp. školstva alebo poľnohospodárstva. Federácia Bosny a Hercegoviny je na rozdiel od Republiky srbskej značne decentralizovaná, pozostáva z 10 kantónov (každý s vlastnou vládou) a 74 municipalít, pričom kompetencie medzi jednotlivými úrovňami moci sa miestami prekrývajú, čo okrem iného komplikuje poskytovanie základných služieb verejnosti a odrádza zahraničné investície.

Osobitným špecifikom krajiny ostáva kontaminácia cca. 2% horského a ťažšie dostupného terénu krajiny (cca. do 1 000 km2) nášľapnými mínami a nevybuchnutou muníciou. Mínové polia by mali byť označené výstražnými tabuľami upozorňujúcimi, že uvedené územie je stále zamínované, v praxi sa však občas stáva, že tieto označenia absentujú resp. sú odcudzené. V horskom teréne odporúčame držať sa striktne označených turistických chodníkov, resp. odporúčaní turistických sprievodcov a vychodených trás a v žiadnom prípade neodporúčame vstup na neoznačené územie. Aktualizované informácie pravidelne zverejňuje i EUFOR Althea na svojich stránkach („BiH Minefield Maps“), k dispozícii sú i rôzne mobilné aplikácie (Mine Suspected Areas v AppStore, BH Mine Suspected Areas v Google Play). Tieto zdroje informácií sú pri turistike v krajine veľmi nápomocným, no stále len indikatívnym prostriedkom pre vyhodnocovanie bezpečnosti trás.

Napriek uvedeným skutočnostiam patrí Bosna a Hercegovina medzi obľúbené turistické destinácie, pretože ponúka výborné a cenovo prijateľné podmienky na zimné športy (napr. známe lyžiarske areály pre zimné športy vybudované pre ZOH Sarajevo 1984 - Jahorina, Bjelašnica).

Krajina ponúka taktiež vhodné príležitosti pre turistiku a cykloturistiku, resp. splavovanie (rafting) horských riek. Pri aktivitách je namieste vysoká obozretnosť, ako i výber certifikovaného poskytovateľa služieb.

Vzťah miestneho obyvateľstva k cudzincom je zväčša priateľský a otvorený. Určité riziko (porovnateľné s krajinami regiónu) predstavuje tiež pomerne vysoký počet nelegálne držaných zbraní ako dedičstvo vojnových konfliktov v 90. rokoch. Počet násilných trestných činov spáchaných s takto držanou zbraňou však neprekračuje bežný európsky priemer.

Upozorňujeme, že niektoré lokality v Bosne a Hercegovine (napríklad Sarajevo, Zenica, Tuzla, Visoko, Lukavac a Ugljevik) v zimných mesiacoch, najmä počas vykurovacej sezóny, patria k mestám s najväčšou koncentráciou smogu v Európe. Hodnota pevných/tuhých častíc vo vzduchu (v prvom rade tzv. prachových častíc PM10 a PM 2,5) často dosahuje 3 až 10 násobok povolenej normy, čo je podľa indexu kvality ovzdušia do hodnoty 50. Z tohto dôvodu odporúčame občanom SR cestujúcim do Bosny a Hercegoviny, aby pred cestou, a priebežne aj počas pobytu v Bosne a Hercegovine, sledovali index kvality ovzdušia (napr. na  https://www.iqair.com; https://aqicn.org; alebo súvisiacich mobilných aplikáciách).

Ďalej odporúčame zvážiť možnosť použitia ochrannej masky s vhodným filtrom. Zvýšená opatrnosť je odporúčaná hlavne v prípade detí a cestujúcich so zdravotnými ťažkosťami, keďže hodnoty nad 200 – 300 predstavujú vysoký stupeň ohrozenia/nebezpečenstva pre ich zdravotný stav.

V súvislosti so zvýšenou kontamináciou ovzdušia v období zimných mesiacov je bežným javom, že letisko v Sarajeve je nútené zrušiť/odložiť prílety a odlety lietadiel, resp. presmerovať ich na iné letisko (napr. Banja Luka, Dubrovnik).

Platiť je možné len miestnou menou, ktorou je konvertibilná marka (BAM). Výmenný kurz medzi eurom a konvertibilnou markou je už niekoľko rokov stabilný (1,95583 BAM = 1 EUR). V obchodoch je možné platiť bežne platobnými kartami (napr. VISA, Mastercard) a v mnohých obchodoch aj kreditnými kartami. Upozorňujeme, že vzhľadom na nedostatočné vybavenie prístrojmi na detekciu falošných bankoviek je potrebné dávať si pozor na miestne bankovky, najmä v hodnote 50,- BAM a 100,- BAM (v minulosti boli zaznamenané i prípady, že falošnú bankovku vydala banková inštitúcia).

Ubytovanie v hoteloch, penziónoch ako aj na súkromí je na adekvátnej úrovni, aj keď kvalitu služieb a vybavenie ubytovacích zariadení nie je možné hodnotiť podľa uvádzaného stupňa medzinárodnej klasifikácie kvality, ktorý je niekedy nadhodnotený.

Všeobecne je kvalita miestnych potravín dobrá, vrátane otvorených trhovísk a tržníc.

V komunikácii s miestnymi autoritami znalosť anglického jazyka nie je pravidlom. Veľvyslanectvo neodporúča občanom SR podpisovať dokumenty vydané miestnymi autoritami, s ktorých obsahom nebola dotknutá osoba oboznámená, resp. mu nerozumie. V núdzových prípadoch môžu občania SR kontaktovať veľvyslanectvo.

V prípade krádeží veľvyslanectvo odporúča, aj napriek častej nevôli miestnych policajných autorít, apelovať na službukonajúceho policajta, aby o nahlásenej krádeži spísal formálny zápis, ktorého kópiu má dostať aj poškodená osoba. Obzvlášť dôležitým je takýto dokument v prípadoch krádeže ale i straty dokladov, keďže v ďalšom procese nahlásenia tejto skutočnosti slovenským autoritám je doklad vyžadovaný pre dokončenie administratívneho úkonu.

","

Colné predpisy pre bežné turistické cesty sú veľmi podobné naším (napr. na jednu dospelú osobu je limit na bezcolný dovoz „tvrdého“ alkoholu 1 liter, limit na bezcolný dovoz cigariet je 1 kartón).

Dovozné obmedzenia existujú pre mäsové produkty, ktoré nie je možné dovážať do Bosny a Hercegoviny. Stále však trvá nejednotnosť vykonávania zákonných normatívov pre vývoz a dovoz tovarov v jednotlivých častiach krajiny.

Cudzinec môže byť pri vstupe do krajiny požiadaný hraničnými orgánmi Bosny a Hercegoviny, aby preukázal finančné krytie svojho pobytu a to vo výške 150 BAM (cca. 76 eur), na každý deň pobytu. V praxi sú však takéto požiadavky zo strany hraničných orgánov zriedkavé.

","

Informácie – 121
polícia – 122
hasičský zbor – 123
lekárska záchranná služba – 124
cestná asistencia a pomoc motoristom – 1282
 

","

Na základe v minulosti uzatvorených dvojstranných zmluvných dokumentov medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhosláviou v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktoré zostali v platnosti po revízii zmluvnej základne medzi SR a Bosnou a Hercegovinou, by občanom SR mala byť poskytnutá bezplatná prvá pomoc a najnutnejšie ošetrenie v Bosne a Hercegovine, no neodporúčame sa na tento fakt spoliehať.

V miestnych štátnych zdravotníckych zariadeniach nemusia o danej skutočnosti vôbec vedieť. V krajine existuje pomerne široká sieť súkromných lekárov, u ktorých je potrebné za každý zákrok platiť. Odporúčame, aby sa občania pred každou cestou do Bosny a Hercegoviny pripoistili v súkromnej poisťovni.

","

Letecké spojenie so zahraničím zabezpečujú letiská v Sarajeve, v Banja Luke a v Mostare.

V prípade cestnej dopravy upozorňujeme na nedostatočný počet a kvalitu odpočívadiel (možnosť použitia WC) vzhľadom na prepravnú kapacitu trás počas turistickej sezóny. Neodporúčame používanie vedľajších ciest, na ktorých sa často môžu vyskytovať vopred neoznámené výluky.

Medzi Slovenskom a Bosnou a Hercegovinou existujú autobusové spojenia (s prestupom v Záhrebe, resp. vo Viedni).

","

Bezpečnostná situácia v krajine je relatívne stabilizovaná. Na jej stabilizácii sa podieľa okrem miestnych orgánov štátnej moci aj vojenská misia EÚ – EUFOR Althea.

Miestne obyvateľstvo dodnes disponuje množstvom ilegálne držaných zbraní, a to i napriek opakovaným akciám polície a medzinárodných jednotiek zameraných na zber munície a výzbroje od obyvateľstva.

Rizikovým faktorom je i množstvo mínových polí. Z tohoto dôvodu neodporúčame prípadným cestovateľom používanie lesných a poľných ciest a tzv. „skratiek“.

","

Pre Bosnu a Hercehovinu sú typické horúce letá a studené zimy.

V hornatých oblastiach je leto krátke, čo nevylučuje výskyt vysokých teplôt.

Zimy sú v týchto oblastiach dlhé a studené. Prímorská oblasť so stredomorskou klímou je typická horúcimi letami s občas až tropickými horúčavami a miernymi a daždivými zimami.

","

Motoristi musia mať platný vodičský preukaz, platný technický preukaz motorového vozidla (osvedčenie o evidencii vozidla) a potvrdenie o platnom povinnom zmluvnom poistení pokrývajúcom i územie Bosny a Hercegoviny.

Motoristom pri pobyte vo väčších mestách odporúčame, aby parkovali na platených parkoviskách. Správcovia platených parkovísk síce neručia za veci odložené vo vozidle, ale pravdepodobnosť vykradnutia, alebo ukradnutia motorového vozidla je v prípade parkovania na platenom parkovisku podstatne menšia.

V prípade tranzitu​​​​​​​ cez územie Bosny a Hercegoviny odporúčame motoristom, aby neparkovali na neplatených parkoviskách, resp. v bočných a neosvetlených uličkách, aby sa vyhli prípadnému vykradnutiu motorového vozidla. Dôrazne odporúčame nenechávať vo vozidle doklady a cenné veci (peniaze, fotoaparáty, notebooky a pod.).

Boli zaznamenané i prípady (pravdepodobne fingovaných) krádeží áut, ktoré boli zapožičané v slovenských autopožičovniach a následne došlo k nahláseniu odcudzenia vozidla na miestnej polícii v Bosne a Hercegovine.

Upozorňujeme, že v krajine okrem krátkych úsekov nie sú diaľnice, hlavné cestné komunikácie nie sú nutne v ideálnom technickom stave a sú značne vyťažené (najmä úseky do Sarajeva a smerom na pobrežie). Diaľnice sú spoplatnené, úhrada poplatku je vykonávaná pri vstupe na diaľnicu (väčšinou možné uhradiť v hotovosti alebo kartou). Drvivá väčšina cestných komunikácií vedie cez hornatý terén a serpentíny (odporúčame mať pre každý prípad zvyčajné lieky pre citlivých pasažierov).

Cesty mnohokrát nemajú ani stredový pruh, ani spevnenú krajnicu. Často je potrebné prechádzať hornatým terénom, výnimkou nie sú ani početné neosvetlené tunely. Na trasách smerom k pobrežiu Jadranského mora sa tvoria v dovolenkovom období kolóny áut, čo zvyšuje riziko dopravných nehôd. Miestna polícia často meria rýchlosť vozidiel na frekventovaných trasách ručnými meračmi, štandardom sú i početné statické radary.

Aj v Bosne a Hercegovine, podobne ako v iných krajinách regiónu, jazdia vodiči na doraz a asertívne, preto sa často vyskytujú dopravné nehody.

Odporúčame venovať zvýšenú pozornosť aj chodcom, ktorí neraz vstupujú na vozovku mimo vyhradených prechodov a bez overenia si situácie. Z tohto dôvodu je v Bosne a Hercegovine vysoký počet smrteľných nehôd chodcov.

Situáciu na cestách, aktuálne nehody ale i čakacie doby na hraniciach je možné sledovať na webovej stránke auto-motoklubu Bosny a Hercegoviny (BIHAMK).

",""